História obce Ipeľské Úľany


Ipeľské Úľany ležia v 345 m nadmorskej výške v južnom okraji Krupinskej vrchoviny. Je to malá obec, ktorá sa nachádza na severovýchod od Šiah niekdajšieho sídla bývalej Hontianskej župy, vo vzdialenosti 22 km.

Prevažne dubovými lesmi obkolesená dedinka má v súčasnosti 305 obyvateľov. Toto číslo po stáročia bolo veľmi kolísavé. V 16. storočí tu bývalo približne 30-40 rodín. Podľa údaju z roku 1715 obec pozostávala z jedného mlyna a z 15 domác-ností. Podľa sčítania ľudu z roku 1828 bolo tu 77 domov so 426 obyvateľmi. Za posledných 100 rokov na tomto poli badať mimoriadne veľký prírastok na strane jednej, ale na strane druhej také isté mimoriadne veľké ubúdanie počtu obyvateľstva. Napr. r. 1880 - 398, r.1900 - 473, r. 1910 - 562, r.1930 - 610, r.1940 - 709, r. 1970 - 670. V roku 1994 – 410, a v súčasnosti už len 305 obyvateľov.

Lesnaté a hornaté okolie po stáročia určilo živobytie a činnosť obyvateľstva. Od najstarších dát sú evidovaní ako roľníci. Podľa viacerých zmienok boli pravdepodobne kráľovskými včelármi. Pracovali najmä na poliach získaných odlesnením, ale na slnečných svahoch južne od obce sa zaoberali aj vinohradníctvom.

János Manga, známy folklorista roku 1931 v jednej svojej práci Uľančanov spomína ako veľmi prostých, nenáročných ľudí, ktorých však za absenciu duševných hodnôt ďaleko bohato odškodňuje čaro okolitej prírody. Prvá zmienka o obci pochádza z listiny r.1259 v podobe Terra Fedemes t.j. Fedemus. Od r.1350 sa označovala tu samostatná cirkevná obec (ecclesia de fedemus).

Prvým zemepánom obce bol Jákó z rodu Hontpázmán, ktorý bol predkom rodiny Födémesiovcov v 13.st. Z nich jeden, Mikos v jednej listine vystupuje ako svedok vo veci, v ktorej majster Lampert, syn Kázméra daroval majetok šahanskému prepoštstvu. Obec sa neskoršie stala majetkom rodín Soósovcov (1418), Kövérovcov (1418), a Peleniovcov (1519)

V 15.st. 6 poddanských usadlostí bolo na dlhšiu dobu zálohované hradu Litava. Podobne bola zálohovaná aj rodinám Rhédeyovcov (1475) a Kóváryovcov (1519). V r. 1482 István Jákóffi, Péter Horváth z Litavy a dcéry Dömjéna Horvátha viedli spor o uľanský majetok.

Pôvodne obec sa nachádzala v susedstve Plášťoviec, v doline zvanej Kotyinka. Jej obyvatelia si vytrpili svoje v dejinách. V polovici 13.stor. ich vypálili Tatari a neskoršie zasa Turci. Z toho dôvodu sa presídlila obec okolo r. 1552 na svoje terajšie miesto 6 km od Plášťoviec.

Spomienkou na pôvodnú usadlosť je zrúcanina kostola, ktorú obyvatelia v chotári obci nazývajú pustým kostolom . Pôvodne to bola románska stavba z 13. st. vraj 15 m dlhá a 7 m široká. Pravdepodobne v 15. st. bola prestavaná, ale nakoniec na začiatku 50-tych rokov 16.stor sa zničila.

Obyvatelia obce boli schopní a bojovným duchom obdarení. Vraj proti tureckému bašovi z Drégelyu chytili kosu a motyku. V tom čase na konci obce stála socha patróna Michala Svätého. Keď dedinčania išli okolo, richtár sňal baranicu a povedal: Neboj sa nič, svätý Michal kým Úľany na nohách stoja ! Žiaľ, obec sa zničila a obyvatelia boli nútení začínať nový život na novom mieste.

Ipeľské Úľany teda svoju históriu na dnešnom mieste píšu od 16. storočia. Z nasledujúcich storočí už nemáme údaje o bojovnosti dedinčanov, podobnej tureckým časom. Chudobní a často súžení poddaní však neľahko a nie stále sa zmierili osudom. O tom svedčí množstvo žalobných listov. Z nich a z rôznych súpisov sa dozvedáme o najstarších poddanských menách. Sú to nasledovné: Vrban, Bobws, Anyus, Kakas, Kayon, Korpach z 15.stor. V jednom súpise z 19.stor. sa vyskytujú tieto: Annus, Antalicz, Bodzsár, Böjtös, Dobos, Gyenes, Gergely, Jusztin, Koner, Matyis, Misko, Morvai, Nagy, Petrezsil, Pribránszki, Rosko, Ugrin, Vajda, Velebni.

Na začiatku 18. storočia obec je v rukách rodiny Szmrecsányiovcov, na začiatku 19.stor. rodiny Coburgovcov, Terstyánszkyovcov a Lithayovcov, ktorí boli tu zemepánmi.

Obec neskoršie získali Jankovich, potom Eichelburg. Od toho posledného odkúpil zase gróf Crony. Na začiatku 20. storočia mali tu rozsiahle panstvá kniežacia rodina Coburgovcov, ďalej Ödön Somsich, Béla Horváth, József Kondor.

Za prvej Československej republiky obyvateľstvo žilo veľmi ťažkým životom. Hospodárska kríza sa tu prejavila predovšetkým nedostatkom pracovných príležitostí. Uľančania r. 1933 zorganizovali hladový pochod do Šiach. Obec sa v tom čase nazývala Fedýmeš. Zodpovedajúc demokratickému duchu doby viac strán orgaizovalo tu rôzne zhromaždenia a akcie: Maďarská národná strana, Republikánska strana zemědelského a maloroľnickeho ľudu, Kresťansko - socialistická strana a Komunistická strana. Tie posledné dve boli r. 1933 označené za nebezpečné pre štát. Vyplívalo to zo zorganizovania už spomínaného hladového pochodu a ďalších iných štrajkov a demonštrácií. V r. 1936 v dôsledku vypuknutia štrajku proti stavbe cesty na úseku Plášťovce – Fedýmeš, vedenie okresného úradu prísne zakázalo zhromaždenia, schôdze a pochody všetkého druhu. V rokoch vojny 1938 – 45 obec bola pripojená k Maďarsku. V chotári obce boli krvavé boje medzi prichádzajúcimi ruskými a ustupujúcimi nemeckými vojakmi.

Rozhodnutie Košického vládneho programu o deportácii Maďarov neúprosne zasiahla obyvateľstvo. Viac rodín padlo obeťou deportácií do Čiech a do Maďarska.

Kolektivizácia ani Ip.Úľany neobišla. JRD tu bolo založené r. 1957. Miestny národný výbor pripojením k Plášťovciam r. 1980 zanikol. Len prevrat r.1989 umožnil zvolenie samostatnej samosprávy obce, ktorá mohla svoju činnosť začať 1. júna 1990.

Jazyk:

Facebook Fanpage

Čas:

Dátum: